Černobyľ – na svete asi nie je veľa ľudí, ktorí by o tomto meste nepočuli. Zvlášť po odvysielaní veľmi úspešného sériálu Černobyľ z prudukcie stanice HBO. Aj vďaka tomuto seriálu sem prúdi čoraz viac turistov. V novembri 2019 sme v rámci výletu do Kyjeva miesto, kde sa odohrala najväčšia jadrová katastrofa v dejinách ľudstva, navštívili aj my. Zhodou okolností sa týžden pred našim odchodom konala v Žiline prednáška o Černobyle od chalanov z cestovky CHERNOBYLwel.come, v ktorej sme mali zarezervovaný výlet. Odchádzali sme tak dokonale pripravení a nabití informáciami.

Cintorín zaniknutých dedín

Černobyľská expedícia štartovala o 7:30 zpred hlavnej železničnej stanice v Kyjeve, kde nás už čakal mikrobus. Cesta do černobyľskej zóny trvala cca 2 hodiny. Zóna je rozdelená na dve časti – vonkajšia zóna má 30 km, vnútorná je 10 km od elektrárne. Dnes je zakázané do nej vstupovať, s výnimkou bývalých obyvateľov, pracovníkov a osôb s povolením (napr. turisti). Celý deň bolo zamračené počasie, ktoré ešte viac umocňovalo pochmúrnu atmosféru.

Prvou zastávkou bola dedina Zalissya. Nachádza sa v 30 km vylúčenej zone. Bola to prvá dedina, ktorá bola v máji 1986 úplne opustená. Dedina mala supermarket, Palác kultúry, nemocnicu, školu aj škôlku. Palác kultúry bol centrum komunity, miesto na stretnutie, bola v ňom knižnica aj koncertná sieň. Po katastrofe sa tento palác stal kasárňou pre vojakov vyslaných na vyčistenie reaktora a blízkeho mesta Pripjať.

Zub času sa podpísal všade

Pri evakuácii zanechali vo svojich domoch všetko

Palác kultúry v dedine Zallissya

Odtiaľ sme sa presunuli do Černobyľu, kde sa nachádza aj tzv. cintorín zaniknutých dedín. Každá dedina, ktorá bola po nehode vysídlená alebo zničená, tu má svoju ceduľu. Bolo ich presne 188. Dnes žije v meste okolo 4 000 ľudí, väčšinou robotníkov.

Kopachi bola malá dedina vzdialená len pár kilometrov od reaktora. V dôsledku vysokej kontaminácie bola buldozérmi zrovnaná so zemou. Nebolo to ideálne riešenie, keďže rádioaktívne častice sa tým dostali hlbšie do zeme a kontaminovali aj spodné vody. Ostali stáť len dve murované budovy, jednou z nich bola materská škola. V okolí sa nachádza viacero miest so zvýšenou radiáciou.

Cintorín zaniknutých dedín, ktoré havária pochovala

Materská škola v dedine Kopachi, jedna z dvoch budov, ktoré ostali stáť

Veľa vecí je naaranžovaných fotografmi, ktorí chceli zaujímavú fotku

Čo sa stalo 26. apríla 1986…

Elektráreň v Černobyle sa mala stať najväčšou jadrovou elektrárňou na svete s 12 reaktormi. Postavné boli 4 bloky, piaty a šiesty boli vo výstavbe. Všetko sa však zmenilo 26. apríla 1986 o 1:23:48 miestneho času. Explózia v reaktore č. 4 vznikla ako dôsledok náhodného zlyhania viacerých faktorov. Uskutočnil sa test, ktorý mal byť v réžii inej špecializovanej zmeny. Experiment bol však kvôli

májových slávnostiam a splneniu výrobného plánu odložený o 9 hodín. Test teda vykonali iní zamestnanci. Oficiálne je 28 priamych obetí. Väčšina je pochovaná na cintoríne Mitino v Moskve. Každé telo je utesnené v betónovej rakve kvôli vysokému ožiareniu.

Panoramatický pohľad na jadrovú elektráreň

Reaktor číslo 4

Tradičný ukrajinský obed v jedálni elektrárne

(Ne)bezpečené mikrosieverty

Na väčšine územia sú dnes hodnoty radiácie rovnaké, ako kdekoľvek inde na svete. Prirodzená úroveň radiácie je okolo 0,3 mikrosievertov. Počas jedného dňa v Černobyle je človek vystavený radiácii o hodnote cca 2 až 3 mikrosieverty (za bezpečnú hranicu sa považuje 50-100 mikrosievertov za deň). Pre porovnanie, jeden let do USA sa rovná dávke približne 5 mikrosievertov. Od roku 2016 je reaktor zakrytý novým sarkofágom, ktorý by mal slúžiť najbližších 100 rokov a v jeho okolí sme namerali úroveň radiácie len 1,4 mikrosievertov, takže zjavne funguje dobre 🙂 Hotspoty sú miesta s vyššou radiáciou. Napr. také, kadiaľ stekala voda, ktorou dekontaminovali znečistené budovy. Najvyššiu radiáciu pri hotspote sme namerali viac ako 800 mikrosievertov. Človek by sa tam ale vraj musel zdržať veľmi dlho (rok alebo viac), aby to na ňom zanechalo nejaké následky. Radšej sme to ale neskúšali…

Nameraná hodnota je v norme, nový sarkofág funguje dobre

Hotspot – miesto so zvýšenou radiáciou

Jedna z dozimetrických kontrol

Ďalšou zastávkou bolo mesto duchov – Pripjať. Pripjať bola výstavnou skriňou sovietskej vlády. Postavili ju v roku 1970 pre pracovníkov jadrovej elektrárne a ich rodiny. Priemerný vek obyvateľov bol 26 rokov. Pripjať mala všetok luxus moderného mesta – železničnú stanicu, prístav, nemocnicu a dokonca aj zábavný park. Neskončil však ako niektoré blízke dediny, ktoré boli zničené buldozérmi. Žilo tam 50 000 obyvateľov, ktorí neboli ihneď informovaní o katastrofe. Evakuácia sa uskutočnila až deň po nehode. Obyvatelia si so sebou mohli vziať iba nevyhnuté veci a očakávali svoj návrat do 3 dní. Za menej ako tri hodiny bolo mesto prázdne a zostane prázdne už navždy.

V Pripjati bol postavený aj prvý supermarket v Sovietskom zväze či moderný lunapark, ktorý sa mal otvoriť na sviatok 1. mája. Niektoré zdroje hovoria, že ho súdruhovia otvorili deň po katastrofe, aby odlákali pozornosť od nehody v elektrárni.

Nemocnica v Pripjati, kam prevážali hasičov, ktorí hasili reaktor

Interiér nemocnice.. Ďalej nás nepustili, keďže vstup do budov je oficiálne zakázaný

Kaviareň Pripjať

Ruský ďateľ za 7 miliárd rubľov

Poslednou zastávkou bol vojenský radar Duga, najväčší radar na svete. Jeho výstavba stála 7 miliárd rubľov (elektráreň stála len polovicu). V podstate ale išlo o vyhodené peniaze, keďže nikdy poriadne nefungoval. Má výšku 150 m a dlhý je 750 m. Volali ho „ruský ďateľ“ pre zvuk, ktorý bolo počuť v rádiu, keď bol v prevádzke. Uvažovalo sa o jeho rozobratí, ale keďže je materiál kontaminovaný, nechali ho napospas prírode.

Radar Duga, 150 metrov vysoký a 700 metrov dlhý

Návšteva Černobyľu je dnes bezpečná, ak dodržiavate pokyny sprievodcu. Vysoká radiácia je len na niektorých miestach (napr. Červený les), na ktoré turistov neberú. Cestovka nám zapožičala niekoľko dozimetrov a počas dňa sme absolvovali aj niekoľko dozimetrických kontrol. Cez všetky sme bez problémov prešli a nežiarime ani v tme 🙂 Ak vás výlet zaujal, odporúčam zvážiť dvojdňový výlet aj s prenocovaním v meste Černobyľ. Za jeden deň sa nedalo stihnúť všetko.

Pár zaujímavostí na záver

• pri výbuchu rádioaktívna para vyhodila do vzduchu 1 200 tonový kryt reaktora a zničila strechu budovy,• podľa stupnice INES má černobyľská nehoda najvyššiu známku – 7, vďaka čomu je považovaná za najväčšiu jadrovú katastrofu v dejinách ľudstva,

• po odvysielaní seriálu Černobyľ na stanici HBO vzrástla návšetvnosť miesta približne štvornásobne (v čase našej návštevy tam vraj bolo 1 100 ľudí, rok predtým v rovnakom čase len 300),

• kolóna autobusov pri evakuácii Pripjate merala 20 km a celá akcia trvala len 3 hodiny,

• vstup do budov v Pripjati je od roku 2012 zakázaný, časté su policajné kontroly,

• graffiti sú v Pripjati nelegálne, je potrebné si vybaviť špeciálne povolenie a maľby musia mať motív prírody,

• na vstup je potrebné povolenie, cestovný pas a dress code (pevná obuv a dlhé oblečenie aj v lete),

• ľudia pracujú v elektrárni na turnusy, dva týždne sú v zone, dva mimo nej,

• posledný reaktor elektrárne bol vyradený z prevádzky až v roku 2000.