USA Roadtrip (8): Národný park Zion a najkrajšia túra

Nech vedia odkiaľ sme

Po neplánovanej dlhšej zastávke vo Valley of Fire sme prichádzali do Národného parku Zion až v podvečerných hodinách. Pôvodne plánovanú túru k jazierkam s vodopádmi Emerald Pools sme tak museli zrušiť. Dôležitejšou úlohou bolo totiž nájsť nejaké miesto na prenocovanie. No aj napriek tomu, že sme tam neboli počas hlavnej sezóny, bola to náročná úloha. Všetky kempy v okolí boli beznádejne vybookované.

 

Hororové miesto

Našťastie existuje web stránka s mapou kempov a miest, kde sa dá stanovať a tak sme si jedno také miestečko v okolí vyhliadli. Čím viac sme sa však k tomu miestu blížili, tým bola cesta tmavšia, strašidelnejšia a viac a viac vzdialená od akejkoľvek civilizácie. Keď sme po pár desiatkach minút konečne dorazili na miesto uprostred ničoho, bola tam tma ako v rohu. Jediné svetlo vychádzalo zo zapnutých svetiel starej dodávky, ktorá stála uprostred. Vtedy nám prestalo byť všetko jedno. Zrazu sme mali pred očami všetky scénky z hororov, kde partiu mladých ľudí v tmavom lese vyvraždí týpek na rozpadnutej ošúchanej dodávke. Jediný, ktorý tam chcel ostať stanovať, bol Mixo. No zvíťazila demokracia (a možno aj zdravý rozum) a ostatní hlasovali za návrat. Škoda, mohol to byť srandovný večer 🙂

Po príchode naspäť do parku sme ešte raz skúsili prejsť kempy, či sa náhodou niekde čosi neuvoľnilo. Ale beznádejne. Auto sme teda zaparkovali rovno pri vstupe a rozhodli sa prespať v ňom. No ako isto tušíte, o pohodlí nemohla byť reč a tak to bola jedna z našich najdlhších a najhorších nocí.

 

Vstup do Zionu

Vstup do Zionu

 

Východ slnka z opačnej strany

Nadránom, už keď nikto nevedel zaspať, sme sa dohodli, že si pôjdeme kuknúť východ slnka. Mixo s Jurom sa ako prví vybrali pešo k Human History Museum, odkiaľ je jeden z najkrajších výhľadov. Po chvíli prišli autom aj ostatní a Ujčo sa pýta: „Chalani, nemáme sa pozerať náhodou hentam?“. A mal pravdu. Tí dvaja mantáci mali kameru a foťáky otočené na opačnú stranu 😀 Našťastie sme ale nezmeškali takýto krásny slnkom zaliaty pohľad na Towers of the Virgin.

 

Towers of the Virgin počas východu slnka

Towers of the Virgin počas východu slnka

 

Ideálne miesto na pozorovanie východu slnka

Ideálne miesto na pozorovanie východu slnka

 

Východ slnka na hore Watchman

Východ slnka na hore Watchman

 

Prístav anjelov

Hlavným highlightom Zionu je túra na miesto, kde pristávajú anjeli – Angels Landing. Táto túra nie je nič pre poserov a ľudí, ktorí sa boja výšok. Má prevýšenie 450 m a posledný úsek sa ide po úzkom chodníku vytesanom do skaly a po oboch stranách je 300 m hlboká priepasť. Pomocné reťaze tam nie sú na parádu. Niekoľko ľudí sa z tej túry už nevrátilo. Pre nás to bola jasná voľba. Ak nejakú túru, tak práve túto 🙂

 

Nádherný Zion

Nádherný Zion

 

Oranžové skaly, veľa zelene, potôčik.. dokonalé

Oranžové skaly, veľa zelene, potôčik.. dokonalé

 

Shuttle busom sme sa z parkoviska doviezli na zastávku Grotto, odkiaľ sa začína. To, že to bude zaberák, sme zistili už po pár sto metroch a postupne sme zo seba zhadzovali vrstvy oblečenia. No skutočná makačka prišla až s prvými serpentínami. Po ich zdolaní sme sa ocitli na výhliadkovej plošine. Pre veľa ľudí bola toto konečná. My sme si tu na chvíľu oddýchli, porobili zopár fotiek a vychutnali si skvelé výhľady. Všade naokolo pobehovali zvedavé a nenásytné veveričky. Stačí pomedzi prsty vysypať trochu piesku, akože potravu, a hneď sú pri vás.

 

Nekonečné serpentíny

Nekonečné serpentíny

 

Úzke cestičky na Angels Landing

Úzke cestičky na Angels Landing

 

Tam hore ideme

Tam hore ideme

 

Drž sa toho zábradlia nech nespadneš

Drž sa toho zábradlia nech nespadneš

 

Ruksaky a bundy by nám cestou hore len zavadzali, tak sme si ich odložili ku stromu bez obáv, že by nám ich niekto ukradol. Juro si ešte pripol na hlavu GoPro kameru, nech máme z výstupu aj video ako dôkaz 😀 A hor sa na vrchol. Chodník bol miestami naozaj veľmi úzky a na niektorých miesta vďaka piesku aj celkom šmykľavý. No zvládli sme to a za odmenu sa nám naskytli úžasné výhľady z každého smeru. Tu sú už akékoľvek slová zbytočné, radšej si to pozrite na fotkách.

 

Výhľad na údolie z Angels Landing

Výhľad na údolie z Angels Landing

 

Slovenský superman

Slovenský superman

 

Výhľad z Angels Landing

Výhľad z Angels Landing

 

Nechcel by som spadnúť dolu

Nechcel by som spadnúť dolu

 

Horšie dole ako hore

Všade sa píše, aký náročný výstup to je, no horší je však zostup dolu. Cestou z vrcholu sme si dokonca postáli aj v zápche 😀 Všetci sa tlačili hore, ako keby si neuvedomovali, že pokiaľ my nezídeme dolu, oni sa nedostanú hore. Nakoniec sa nám však podarilo dohodnúť, zišli sme dolu, zobrali sme si ruksaky s bundami, ktoré tam naozaj stále boli a mohli sme pokračovať dole. Tie serpentíny boli fakt masaker, radšej nimi dvakrát hore ako raz dole. Zo zastávky sme sa shuttle busom dostali naspäť k autu, za 5$ sme si dali sprchu a vybrali sa na zaslúžený obed – pravé americké hovädzie steaky.

 

Zostup dolu

Zostup dolu

 

Nádherná príroda v Zione

Nádherná príroda v Zione

 

Ďalším bodom na našom road tripe bola známa podkova Horseshoe Bend a keďže aj tam sme chceli zažiť západ slnka, už poobede sme sa vydali na cestu. Pri odchode z parku sme prechádzali po „scenic road“ a len sa potvrdilo, že Zion naozaj patrí medzi najkrajšie miesta, ktoré môžete na západe Ameriky navštíviť. A oplatí sa tu zastaviť na viac ako len jeden deň.

 

Scenic road

Scenic road

 

Východ z parku

Východ z parku

 

V ďalšom článku sa dozviete, ktoré miesto bolo to úplne najkrajšie, aké sme videli. Zatiaľ si môžete pozrieť ďalšie fotky zo Zionu v galérii.

 

Možno ťa zaujmú aj tieto články

Žiadne komentáre

Pridaj komentár