„Čau, práve je akcia na letenky do San Francisca.“

„Mám kúpiť?“

„Hej.“

Takto nejako vyzeralo naše rozhodovanie, či ideme do Ameriky alebo nie. Jediný pre nás vhodný termín bol apríl, tak sme si ešte narýchlo všetci zavolali, aby sme dohodli presný dátum a mohli sme sa začať tešiť na ďalšie dobrodružstvo.

Plánovanie roadtripu

Do odletu sme mali zhruba pol roka, takže sme mali dosť času na naplánovanie všetkého potrebného. Čo chceme vidieť, ktorým smerom sa vyberieme alebo či budeme stanovať alebo bývať v moteloch. Po prečítaní milión článkov a blogov a poznačení desiatok miest do mapy sme nakoniec dospeli k finálnej verzii roadtripu. A ako vyzeral?

18 dní, 4 štáty, 6000 km a nekonečno zážitkov pred nami

Deň D

Konečne sme sa dočkali, deň D je tu. Kufre zbalené, pasy nachystané a „červený šíp“ naštartovaný (pozn. red.: mixove auto, najpomalšie, ale zato najkrajšie 🙂 ). Po príchode na letisko a odbavení kufrov sme si dali jedného panáka Jamesona a všetci ešte hurá na wifi. Leteli sme s prestupom v Amsterdame, kde sme mali len hodinu na prestup a po tom, ako všetci strašili s imigračným predpohovorom, tak sme si dali krátky šprint, nech to stihneme. Nakoniec sa nič také nekonalo, takže nám ešte ostal čas aj na partičku kariet. Počas letu do San Fran sme leteli ponad Grónsko a mali sme šťastie na počasie, keďže sme ho videli v celej svoje kráse. Veď posúďte sami (škoda tej námrazy na okne, ale zvonku sa nedala oškrabať).

Grónsko z výšky

Po prílete do San Francisca nás čakal imigračný pohovor, kde nás úradník doslova zasypal otázkami typu „kam idete (asi už tušil ako sa bude volať náš blog 🙂 ), kde budete bývať, chcete tu ostať, koľko máte peňazí, atď..“. Pečiatku do pasu sme ale našťastie dostali všetci. Po kontrole nás (teda Jura) čakalo nepríjemné zistenie, že jeho batožina sa nezmestila do lietadla a príde až zajtra. Za „odmenu“ sme ho ešte aj zvolili za prvého šoféra 🙂  Našťastie v celej Amerike má 99% áut automatickú prevodovku, tak sa nemusel strachovať, ako sa rozbehne do prudkého kopca v San Franciscu. Celé mesto je vybudované na 43 kopcoch a nechcem si ani predstaviť, ako sa tam musí jazdiť s manuálom.

San Francisco, z kopca do kopca

Hokej a časový posun

Keďže jednou z priorít bol pre nás aj zápas NHL a najbližší tím sa nachádza v San Jose, ubytko na prvý deň sme si našli práve tam. Asi po 15 minútach vytrvalého zvonenia na zvonček nám konečne niekto otvoril. Zložili sme si veci, dali sprchu a vybrali sme sa do mesta o čosi skôr, nech máme kde zaparkovať. Treba povedať, že organizácia na štadióne je naozaj na vysokej úrovni. A rovnako vysokú úroveň mal aj samotný zápas, ktorému nič nechýbalo. Padalo veľa gólov, po hattricku lietali šiltovky na ľad, bola aj bitka a tiež tanečné vystúpenie fanúšika v hľadisku. Videli sme hrať aj nového Gretzkeho a nášho Sekeru. Len škoda, že nevyhrali domáci Sharks. Mohla byť atmosféra na štadióne o niečo lepšia. Na záver jedna malá rada, ak nezvládate časový posun, dajte si aspoň kávu, lebo sa môže stať, že prespíte polovicu zápasu ako Mixo 🙂

Mixinko nám zaspal 😀

Rozcvička olejárov.. Nájdete Sekeru?

NHL, Sharks vs. Oilers

Niektorí majú štýl

Po skončení zápasu sme išli naspäť na apartmán načerpať nové sily na ďalší deň, ale o tom už v ďalšom článku.