Na výlet do Berlína som sa prvýkrát vybral v marci 2016. Nikdy ma to tam moc nelákalo, no bol som práve vtedy na školení v Bratislave a spiatočnej letenke za 15€ sa nedalo odolať. Druhýkrát som ho navštívil po ceste domov z Nórska. Toto mesto sa mi však vôbec nepáči. Je mi jasné, že jeden dva dni na spoznanie mesta nie je veľa, no taký Londýn som si obľúbil hneď po prvej minúte. V Berlíne by som ale mohol stráviť aj týždeň a názor by som nezmenil.

Čo všetko stihnúť za jeden deň?

Letel som tam v stredu poobede a vracal som sa vo štvrtok podvečer, takže som mal zhruba jeden deň na prehliadku mesta. Na moju rýchlu chôdzu je to dostatok času. Z letiska sa dá jednoducho dostať vlakom do centra mesta za približne 25 minút. Ubytko som si našiel hneď vedľa hlavného námestia Alexanderplatz a mal som to teda blízko k viacerým známym miestam.

Svetové hodiny a televízna veža na námestí Alexanderplatz

Večer som si bol pozrieť námestie, kde sa nachádzajú napr. Svetové hodiny, ktoré ukazujú čas v rôznych mestách po celom svete, televízna veža vysoká 368 metrov, Neptúnová fontána, ktorá bohužiaľ vtedy nefungovala, stredoveký kostol Marienkirche alebo sídlo starostu Červená radnica. Okrem toho sa však cez celé námestie ťahajú škaredé potrubia a v tom čase tam bolo aj veľa rozkopaných a ohradených miest a kazilo to tak celkový dojem. Z námestia som to ďaleko nemal ani k najkrajšej stavbe v celom meste, k Berlínskemu dómu alebo k Múzejnému ostrovu, čo je komplex piatich múzeí a súčasť svetového dedičstva UNESCO.

Berlínsky dóm a v pozadí televízna veža

Najkrajšia stavba v Berlíne – Berlínsky dóm

Pamätník obetiam Holokaustu

Bežný obrázok z Berlína, rozkopané všetko naokolo

Na druhý deň som sa vybral k najznámejšej pamiatke a symbolu Berlína, k Brandenburskej bráne. Cestou som sa zastavil na krásnom námestí Gendarmenmarkt, kde sa nachádzajú dve katedrály Deuscher Dom a Francösischer Dom a koncertná hala Konzerthaus. Hneď za Branderburskou bránou sa nachádza sídlo nemeckého parlamentu Reichstag, židovský pamätník a rozľahlý park Tiergarten.

Brandenburská brána je symbolom slobody

Povinná zastávka pri návšteve Berlína

Ako málo stačí k detskej radosti

Gendarmenmarkt je jedno z najkrajších námestí Berlína

Koncertná hala, ktorá sa nachádza na námestí Gendarmenmarkt

Zastavil som sa ešte aj pri Checkpoint-e Charlie, čo bol najznámejší hraničný prechod medzi západným a východným Berlínom počas Studenej vojny. „Vojaci“, ktorí tam pochodujú, si za spoločnú fotku pýtajú 2-3 eurá. Dnes to nie je nič iné, iba obyčajné turistické miesto a ak nemusíte, ani tam zbytočne nechoďte.

Checkpoint Charlie, turistická atrakcia, ktorá nestojí za veľa

A čo radšej vynechať?

Do odletu mi ostávali ešte približne tri hodiny a rozmýšľal som, čo robiť. K víťaznému stĺpu Siegessaule sa mi už nechcelo, tak som sa len motal po okolí. Avšak ako sa neskôr ukázalo, bol to najhorší možný nápad. Prečo? Pretože na jednom moste som zazrel ľudí, ako hrajú škrupinky (hra, kde hádate, pod ktorým klobúčikom sa nachádza gulička). Nikdy som to nevidel naživo, tak som sa ostal chvíľu dívať. Jedna staršia pani vkuse vyhrávala, tak si hovorím, že by som čosi mohol vyhrať aj ja. Áno viem, som debil! Teraz mi je jasné, že tá fuchtla patrila k nim. A paradoxne som o tom pár dní predtým čítal článok, ktorý varoval práve pred týmito podvodníkmi. No ja som sa v tej chvíli videl, ako cestujem domov so zarobenou stovkou vo vačku 😀 Chlapík miešal klobúčiky takým štýlom, že aj škôlkar by vedel, kde je gulička. Minimálny vklad bol 50€, tak som mu jednu podal a vtedy to ten hajzel zamiešal znovu, ale už ako profík. Pýtam sa ho, že čo to robí. A on, že hraj. Samozrejme, že guličku som nenašiel, peniaze boli v riti a ja som myslel, že ma tam roztrhne. V tom ku mne pristúpil jeden chlapík a češtinou mixovanou s nemčinou mi hovorí, že on tam dnes už prehral 200€. Ale že ak chcem, mám skúsiť hneď po zamiešaní stúpiť nohou na klobúčik s guličkou (tak to robila aj tá tetka) a až potom mu podať peniaze. Vtedy už totiž nemôže zamiešať. Mne však v peňaženke ostalo už iba 25€. Najprv tak „málo“ nechcel zobrať , no nakoniec súhlasil. Samozrejme, že som to zase posral. Nestúpil som na klobúčik, ale najprv som podal peniaze, on zase rýchlo zamiešal a mňa tam zase skoro roztrhlo. V pozadí som už len počul toho Čecha plesnúť sa po čele, že čo som ja za debila. Obaja sme si ponadávali, že sme tam radšej nemali ani chodiť a išli sme kade ľahšie. Problém však bol, že som v peňaženke nemal už ani na cestu na letisko. Našťastie som v zadnom vrecku riflí našiel ešte jednu 5-eurovku. Hodinu som ešte sedel na námestí a sám sebe nadával. Nuž, človek sa najlepšie učí na vlastných chybách. No tí šikovnejší sa naučia na cudzích 😀 

Aj tá mačka je šikovnejšia ako ja

Akoby to nestačilo, na letisku som zistil, že lietadlo bude mať hodinové meškanie, vďaka čomu nestihnem Regiojet z Blavy do Žiliny a domov tak prídem až po polnoci. Ako „bolestné“ som si aspoň kúpil lístok do prvej triedy na rýchlik. Zaujímavé, že hoci stál dvakrát viac ako lístok na regio do business class, služby boli tak 10x horšie. Lepšie povedané žiadne. Rozdiel medzi 1. a 2. triedou bol len v tom, že v prvej bolo menej ľudí.

Možno aj vďaka týmto udalostiam mám na Berlín taký názor, aký mám, no ani samotné mesto ma nejako zvlášť neočarilo. Skôr ho radím medzi tie najškaredšie mestá, aké som doteraz navštívil (a zatiaľ je na tomto zozname iba to :D). Avšak, aby som nebol len kritický, malo to aj určité pozitíva. Let z Blavy trval len niečo cez hodinu a klobásy currywurst chutili fakt super 🙂

Currywurst, miestna pochúťka

Pomohla druhá šanca?

Keď sme sa vracali domov z Nórska, tak sa chalani dohodli, že sa cestou stavíme aj v Berlíne. Hovorím si fajn, dám tomu druhú šancu, veď možno sa mi tam tentoraz bude páčiť. Najprv sme sa vybrali do ZOO, ktorá vraj patrí k najkrajším a najlepším na svete. Super zážitkom bolo, že som konečne videl naživo ľadového medveďa. V San Diegu ani vo Viedni sa mi to nepodarilo. Kŕmenie goríl bolo tiež zaujímavé a majú tam aj pandy. ZOO je naozaj pekná, ale po tom, ako nám ju jeden kamoš vychválil do nebies, som od nej čakal akosi viac. Najkrajšou a najlepšou tak pre mňa stále ostáva tá v Zlíne.

Ľadový medveď prvýkrát naživo

Takto sa správne pózuje

Zo ZOO sme sa vybrali pozrieť aj do centra mesta. Zaparkovať s veľkou dodávkou nie je žiadna sranda a trvalo nám skoro hodinu, kým sme konečne našli vhodné miesto. V meste sa však toho od mojej návštevy veľa nezmenilo. Skôr mi to pripadalo, že ohradených a rozkopaných miest akosi pribudlo. Ale našťastie, nestretli sme tam už žiadnych škrupinkárov 😀 Chvíľu sme sa potúlali po meste, pozreli si hlavné pamiatky a podvečer sme sa pobrali domov. Čakala nás ešte približne 8-10 hodinová cesta domov.

Berlín

Ani druhá návšteva mi teda nepomohla k tomu, aby som toto mesto začal mať aspoň trochu rád. Hovorí sa, že do tretice všetko dobré, ale pokiaľ nebudem musieť, do Berlína už asi fakt nepôjdem. A čo vy? Boli ste? Páčilo sa vám alebo ste na tom rovnako ako ja? 😀