Byť v Nórsku a nepozrieť si ich slávne fjordy, to ako keby sme v Nórsku ani neboli. Z Bergenu sme sa vybrali do dediny Gudvangen, kde končí fjord Nærøyfjord. Patrí k najkrajším na svete, o čom svedčí aj jeho zápis na zozname UNESCO. Pôvodne sme si chceli fjord prejsť na kajakoch, ale keďže boli všetky vybookované, zvažovali sme výlet loďou do Flåmu. V info centre sme stretli Slovenku Gabiku, ktorá nám namiesto plavby loďou odporučila využiť trajekt do dedinky Kaupanger, čím sme zabili dve muchy jednou ranou. Preplávali sme cez fjord a ušetrili aj nejaké kilometre na ceste.
Predtým sme si ešte spravili krátku zachádzku na výhliadku Stegastein. Z výšky 650 m ponúka úchvatný výhľad na Aurlandsfjord. Na výhliadku sa ide po, ako inak, úzkej a kľukatej ceste Aurlandsfjellet, ktorá patrí k najkrajším v Nórsku. Nazýva sa aj „snežná cesta“ a spája Aurland a Laerdalsoyri. Tieto dediny už dnes spája aj najdlhší tunel na svete s dĺžkou 24,5 km a môžete tak podniknúť zaujímavú okružnú jazdu snežnou cestou tam a cez tunel späť.
Fjord z paluby lode
Z výhliadky sme sa vrátili späť do Gudvangenu, kde sme sa nalodili na trajekt. Plavba trvala skoro 3 hodiny a mali sme tak dosť času vychutnať si fjord alebo napríklad aj nakŕmiť čajky 🙂 Nakoniec sme boli vďační, že kajaky boli obsadené, pretože počasie sa behom chvíle otočilo o 180°. Silný vietor rozhádzal všetky stoly a stoličky na palube a spolu s dažďom zahnali ľudí dovnútra.
V lete na ľadovec
Ďalším bodom programu bola návšteva ľadovca. Najdostupnejší a najznámejší je ľadovec Briksdalsbreen, výbežok najväčšieho pevninského ľadovca v Európe Jostadelsbreen. Cestou k nemu sme prechádzali okolo jazera Oldevatnet s nádhernou tyrkysovou vodou. K ľadovcu vedie z parkoviska nenáročná 3 km prechádzka. Ázijskí turisti ju zdolávali na golfových autíčkach, väčšina vrátane nás pekne na pešo. Príjemné osvieženie poskytol vodopád Kleivafossen, ktorý špliecha vodu do veľkej diaľky a vyhnúť sa (ne)želanej sprche je prakticky nemožné. Po príchode k ľadovcu nás prekvapila jeho veľkosť. Každým rokom sa totiž rapídne zmenšuje a časom možno zmizne úplne.
Via ferrata
V malej dedine Loen sme náhodou narazili na Slováka Juraja, ktorý tam žije v 200-člennej slovenskej komunite a predali sme mu všetky naše zásoby vodky 😀 On bol rád, že to kúpil lacnejšie ako v obchode, my sme boli radi, že sme na tom zarobili dvojnásobok. Odporučil nám vyliezť via ferratu na kopec Hoven, z ktorého je vidieť okolité hory, ľadovce a fjord. Celý výstup nám trval 5 hodín a bol to jeden z najlepších zážitkov na celom tripe. Zdolali sme najdlhší ferratový visutý most v Európe dlhý 120 m a visiaci 160 m nad kaňonom a niektorí z nás prešli aj po 36 m dlhom oceľovom lane. Konečne poriadny adrenalín 🙂
Geirangerfjord z výšky alebo zblízka?
Na ďalší deň nás čakal najsevernejší bod našej trasy, ktorým bol Geirangerfjord. Druhý nórsky fjord, ktorý je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Najprv sme si ho pozreli z výšky, z výhliadky Dalsnibba, kde sa treba pripraviť na silný studený vietor, prípadne aj sneženie (a to aj v lete), ale odmenou je fantastický výhľad na fjord, ľadovec Blabreen alebo kľukatú cestu Nibbevegen vedúcu na vrchol. Potom sme si ho chceli pozrieť aj zblízka, ale po príchode dole do dediny nás od toho odradili hordy turistov. Vidieť, že Geirangerfjord patrí k najnavštevovanejším miestam v Nórsku.
Namiesto tlačenice pri fjorde sme sa radšej vybrali smerom do Osla, odkiaľ Paišo odlietal domov. Cestou sme sa zastavili v obci Lom, kde sa nachádza jeden z najväčších drevených kostolov v krajine. V info centre sme zisťovali, kde sa dajú naživo stretnúť losy, no na žiadnom z týchto miest sme ich nestretli. Nakoniec sme ich videli až v parku Norsk Elgsenter, kde sa starajú o dve samice a jedno mláďa.
Trajekt – nie najlepšia voľba
Ráno sme vyhodili Paiša na letisku, ktoré bolo nakoniec od Osla vzdialené 120 km a keďže sa nám už nechcelo vracať, vyrazili sme domov aj my. Opäť sme sa vybrali cez Švédsko, kde sme sa zastavili v malom prímorskom mestečku Smögen. Zo Švédska sme si rezervovali na noc trajekt do nemeckého Rostocku. Všetko by bolo ideálne, keby neboli všetky kajuty vypredané alebo keby sme si na palubu zobrali aspoň spacáky. Po vyplávaní z prístavu sa totiž dvere k autám zamkli a nám neostávalo nič iné, ako sa pokúsiť aspoň na chvíľu zaspať v kresle, na lavici alebo na zemi. Bola to však „mission impossible“ a to nás čakala 7 a pol hodinová plavba.
V Nemecku sme sa ešte zastavili v Berlíne, kde sme si pozreli ZOO a centrum a domov sme dorazili v piatok nadránom. Za 13 dní sme prešli takmer 6000 km, videli sme nespočetne veľa krásnych miest a utvrdili sa v tom, že Nórsko právom patrí medzi cestovateľské TOP-ky.
Dúfam, že sa vám naše články a fotky páčili a možno sme vás k návšteve tejto krásnej krajiny inšpirovali. My sa tam určite ešte aspoň raz vrátime 🙂
Rady, tipy a itinerár nájdete tu.
Žiadne komentáre