Krížom krážom cez Izrael

jeruzalem-mur

Už dlhšiu dobu som mal chuť kúpiť si letenku a ísť niekam na výlet. Izrael ma lákal už dlhšie a keď som našiel lacné letenky na január, bolo rozhodnuté. Dohodnúť partiu na tento výlet mi netrvalo dlho. Hefe, člen Adventure Hunters, bol jasná voľba a ďalších dvoch kamošov Boda a Jančiho som tiež nemusel prehovárať.

 

masada

Cestovateľská partička (ja, Bodo, Hefe, Janči)

 

Ujčo mi potom „dohodil“ kamošku Elišku, ktorá s rodinou žije už rok a pol blízko Tel Avivu. Mimochodom, jej manžel je Erik Sabo, reprezentant Slovenska vo futbale. Tak som jej skúsil napísať s tým, či by nám neporadila nejaké zaujímavé miesta. Bola taká milá, že nám so všetkým pomohla a dokonca navrhla, že môžeme dať spolu nejaký výlet.

Odlet sme mali z Košíc ráno o piatej a nepotrebovali sme ani nocľah, lebo celú noc sme strávili v meste. Po prílete sme mali trochu obavy zo vstupného pohovoru. Nakoniec sa nás iba spýtali 3 jednoduché otázky, dali nám papierik s pečiatkou a mohli sme pokračovať ďalej. Vyzdvihli sme si auto a vyrazili sme do slnečného Tel Avivu. Po ubytovaní sme sa šli prejsť na pláž. Teplo, more a pláž sú v januári na nezaplatenie 🙂 A po 38 hodinách bez spánku sme sa konečne dostali aj do postele.

 

tel-aviv-plaz

Pláž v Tel Avive

 

tel-aviv-plaz

Viac ako po členky sa neodvážim

 

Druhý deň sme išli na výlet s Eliškou do Jeruzalema. Pri každej bráne do Starého mesta stojí niekoľko po uši ozbrojených vojakov a pri pamiatkach musíte prejsť cez detektor kovov. Navštívili sme aj slávny Múr nárekov, no ostali sme trochu zaskočení. Všimla si to Eliška a hovorí, že každý, s kým tam bola, sa pýtal: „To len toto?“. Ale nevadí, dali sme si na hlavu jarmulku, spravili pár fotiek a pokračovali sme ďalej k Dome of the Rock. Dovnútra sme sa síce nedostali, ale je odtiaľ pekný výhľad na Olivovú horu a najväčší židovský cintorín.

 

jeruzalem-mur

Toto je ten slávny Múr?

 

jeruzalem-mur

Bol by zo mňa dobrý Žid?

 

jeruzalem-rock

Dome of the Rock v Jeruzaleme

 

Pár sekúnd a dosť

Potom už naše kroky mierili k Bazilike Božieho hrobu. Z vonku vyzerá nenápadne, ale vnútri skrýva veľa zaujímavého. Hneď za vstupom je kamenná platňa, na ktorej umývali Ježiša, keď ho dali dolu z kríža. Nachádza sa tu zopár oltárov, obrazov a potom to najdôležitejšie, Ježišov hrob. Najskôr je potrebné si vystáť radu. My sme mali šťastie, že tam bolo málo ľudí, no aj tak sme sa tam dostali iba na pár sekúnd. Na všetko tam dozerá strážnik, ktorý začne búchať na stenu, ak sa tam zdržíte dlhšie ako sa mu páči.

 

jeruzalem-hrob

„Nenápadná“ Bazilika Svätého hrobu

 

Vďaka tomu, že Eliška pozná snáď všetky uličky Starého mesta, ani raz sme nezablúdili. No hneď ako odišla, boli sme stratení. Ani navigácia nám nepomohla 🙂 No nakoniec sme sa predsa len dostali aj k najväčšiemu židovskému cintorínu a do Getsemanskej záhrady. Noc sme strávili pod stanom na parkovisku pri Mŕtvom mori.

 

jeruzalem-cintorin

Pohľad na najväčší židovský cintorín

 

jeruzalem-getsemanska

Mier

 

Prenasledovanie autobusu

Ráno sme sa vybrali na peší výstup na Masadu. Cestou hore sme sa každú chvíľku vyzliekali a potom zase obliekali, lebo raz fúkalo, raz pršalo a sem tam vykuklo aj slnko. Masada bola pre nás príjemným prekvapením. Hore sme strávili niečo cez dve hodinky. Po príchode na parkovisko chalani uvideli autobus s free wifi, skúsili šťastie a oplatilo sa. Odvtedy, vždy keď sme videli taký autobus, zdržali sme sa na parkovisku o niečo dlhšie alebo sme ho dokonca prenasledovali po ceste aj niekoľko kilometrov 🙂 Po odpísaní na správy sme sa vybrali k Mŕtvemu moru.

 

masada

Ísť hore lanovkou či pešo? … Pešo!

 

masada

Nájdete kozorožca?

 

Kúpanie v ňom bol aj napriek zime naozaj zážitok a dosť sme sa tam nasmiali. Škoda len, že sme prišli tesne pred západom slnka a nemali sme tak viac času. No určite sa sem ešte raz vrátime.

 

Tip: Treba si zobrať šlapky alebo topánky do vody. Soľ je ostrá a určite sa nechceš porezať a dostať do rany dávku slanej vody 🙂

 

dead-sea

Ja jediný som si zabudol obuv do vody. Bola to chyba!

 

dead-sea

„Kúpanie“ je zábavné a zvláštne zároveň

 

dead-sea

Mŕtve more

 

dead-sea

V okolí mora rastú len palmy

 

dead-sea

Západ slnka pri Mŕtvom mori

 

Neviete kde prespať? Pomôžu policajti

V noci nám s miestom na prespanie pomohol policajt. Bol taký ochotný, že nám spravil policajnú eskortu so zapnutými majákmi a doviedol nás na parkovisko pri pláži. Stan sme priviazali o ťažké kamene, aby ho v noci neodfúkol silný vietor. Keďže na severe bolo stále škaredé počasie a pršalo, Eliška nám poradila ísť viac na juh a pozrieť si kaňon Ein Avdat a kráter Mizpe Ramon. Najlepšie je tam ísť ráno, kým tam autobusy nedovezú húfy turistov. Z krátera Mizpe Ramon sú potom neskutočné výhľady.

 

ein-avdat

Pohľad na kaňon Ein Avdat z výšky

 

ein-avdat

Kaňon Ein Avdat zdola

 

ein-avdat

Výraz tváre hovorí za všetko

 

mizpe-ramon

Jednoducho wau (výhľad na Mizpe Ramon)

 

Ďalší deň nás čakala najdlhšia cesta na sever až k hraniciam s Libanonom, kde sa nachádzajú jaskyne Rosh Hanikra. Počas cesty sme sa dostali do fakt silnej búrky. Po príchode na miesto sme zistili, že lanovka dnes nepremáva a do jaskýň sa asi nedostaneme. No našťastie z dolnému vstupu sa tam dostať dalo. Vlny boli naozaj silné a voda nám tak predviedla svoje úžasné divadlo.

Chceli sme stihnúť ešte aj slávne záhrady v Haife, na ktoré sa asi najviac tešil záhradný architekt Janči. No počasie nám prekazilo naše plány. Záhrady boli zatvorené. Strážnik nám poradil ísť pešo hore po vedľajších schodoch. Po ceste nás chytil taký lejak, že sme hore vyšli úplne mokrí. To by až tak nevadilo, ak by nám hore nepovedali to, čo aj dole, že všetky výhľady na záhrady sú zatvorené. Takže naspäť dolu po 377 schodoch v úplnom lejaku 😀

 

haifa

Záhrady v Haife, do ktorých sme sa nedostali

 

Bájkar Hefe

Dnešnú noc sme sa rozhodli vymeniť stan za posteľ v hosteli. Keď sme ho však videli zvonku, chceli sme ujsť, jedine Hefe bol nadšený. Vo vnútri to však už vyzeralo lepšie. Izbu sme zdieľali s ďalšími šiestimi ľuďmi. Báli sme sa, že ich budeme rušiť našim chrápaním, ale bolo to naopak. Štyria Poliaci nás hravo prekonali. Po raňajkách sme sa vybrali na známe Tel Avivské trhy, Carmel Market. Tam sa Hefe ukázal ako pravý obchodník a všetci sme odchádzali s bahennou maskou. Okrem toho sme nakúpili ešte aj nejaké darčeky domov, niečo pod zub a vybrali sme sa do Old Jaffa, starého mesta v Tel Avive. Tam sme sa ešte stretli s Eliškou a jej malým ukecaným Sebinkom. Po troch hodinách sme sa rozlúčili a vybrali sa k Tiberiadskemu jazeru.

 

jeruzalem-eliska

S Eliškou 🙂

 

V noci sme si našli miesto na poľnej ceste pri hore Mount Arbel s pekným výhľadom na jazero. Tento krát sme zostali spať v aute. Hefe, ako už aj predtým v stane, nám porozprával veľa vecí zo sna a nakoniec nás tým všetkých pobudil. Teda okrem Boda. Ten tak dostal prezývku drichmoš 🙂 Ráno sa pri nás zastavil strážnik a hovorí, že cestička na výhľad je zatvorená, lebo sa tam šmýka. Keď sa však hore vybrala skupina Číňanov, neváhali sme ani my. Strážnik mal pravdu, všade bolo blato a šmýkalo sa, no ranný výhľad na jazero sme si užili aj tak.

 

tiberias

V pozadí Galilejské jazero

 

tiberias

Najnižšie položene sladkovodné jazero na svete – Galilejské jazero

 

Oplatí sa vidieť Nazareth?

Po ceste do Tel Avivu sme sa rozhodli zastaviť aj v Nazarete, aj keď sme ho predtým z nášho plánu vyškrtli. Ale ako nám povedala aj Eliška, Nazaret bol sklamanie. Jediné pozitívum bolo, že jeden starý deduško nám predal suveníry za fakt skvelé ceny. A keď sme ho stretli znovu, vybavil nám dokonca aj jedlo za lepšiu cenu. Potom už len smer Tel Aviv a naše ubytko z prvej noci, kde bola znova mladá recepčná Valéria z Ukrajiny. Najskôr sme si od nej vypýtali nejaké handry na umytie auta a potom sme jej darovali náš stan. Na oplátku nám ona dala tašku plnú ovocia. V Tel Avive sa nachádza aj česká reštaurácia Little Prague, kde sme si konečne dali poriadne jedlo a pivo.

 

nazaret

Bazilika zvestovania – Nazaret

 

Okradli ma Židia?

Nakoniec to najhoršie, balenie. Keďže sme brali spacáky z domu, bol veľký problém zmestiť všetky veci do ruksaku. Každému sa to však nakoniec nejako podarilo. S vrátením auta na letisku nebol žiadny problém a výstupný pohovor bol tiež v pohode. Stalo sa ale to, čoho sme sa báli. Nás štyroch si zobrali nabok a museli sme vytiahnuť nejaké veci z ruksakov. Napchať veci naspäť dalo zabrať.

Po vystúpení z lietadla v Košiciach som zistil, že som si zabudol v lietadle šiltovku a tak som rýchlo bežal naspäť. Letuška sa ma pýta: „Neukradli vám ju tí Židia? Ja by som sa tomu nečudovala.“ Tak sme sa zasmiali a potom už hurá na vlak a domov.

 

Izrael je pre mňa jedno veľké prekvapenie a všetkým, ktorí sa nás pýtali prečo a načo tam ideme, môžem povedať len to, že to bola jedna z mojich najlepších dovoleniek a určite sa tam chcem ešte vrátiť. A nie len raz. Za tento skvelý zážitok sa chceme poďakovať aj Eliške, ktorá nám pomáhala vždy keď sa dalo, naplánovala a spríjemnila nám celý týždeň. Ďakujeme 🙂

 

Možno ťa zaujmú aj tieto články

Žiadne komentáre

Pridaj komentár