Keď sme na konci leta rozmýšľali nad nejakým plánom na jeseň/zimu, napadlo nám, že taký Amsterdam nie je až tak ďaleko od Ujča a môžeme to rovno spojiť aj s nejakým jeho zápasom.

„Dobrý nápad kámo! Príďte. Vtedy akurát aj hráme derby s Hammom.“ To bola jeho reakcia, keď sme mu navrhli, že by sme ho začiatkom decembra prišli pozrieť.

Tak sme si teda bookli letenky z Viedne do Kolína. Leteli sme s Eurowings. Síce sme vedeli, že pri nízkonákladovkách nie je na palube nič zadarmo, ale pýtať si aj za pohár čistej vody 3€ je celkom dosť. Našťastie let trval len niečo menej ako hodinu a pol.

V Kolíne nás po prílete už čakala Claudia. Nasadli sme do auta a nabrali smer Soest, kde býva Ujčo. Počas jazdy začalo tak husto snežiť, že viditeľnosť bola sotva pár metrov. Niekedy ani nebolo jasné, v ktorom pruhu na diaľnici ideme. Claudia si však z toho ťažkú hlavu nerobila a aj keď v takom počasí ešte nikdy nešoférovala, tachometer ukazoval rýchlosť vyše 100 km/h. Po nekonečných dvoch hodinách sme konečne dorazili do cieľa. Na šťastlivý príchod sme si dali 2-3 frťany a nebyť toho, vyrazíme do Amsterdamu hneď v tú noc. Veď načo ísť spať ráno o 1, keď už o 5 máme nastavený budík? Keďže miesta na spanie tam veľa nemal, Claudia priniesla aj tri nafukovacie postele. Spanie na nich si vybral Juro. Vedeli sme, že dve nich fučia, no nevedeli sme ktoré. Skúste uhádnuť, na koľký pokus Juro nafúkal tú správnu. Áno, až na tretí 🙂

Decembrové počasie

Ráno sme si zbalili sendviče do cesty, vyzdvihli Ujčovho spoluhráča Filipa a vyrazili do Amsterdamu. Počasie nebolo o nič lepšie ako v noci a cesty boli zase neupravené, plné snehu a všade samé kolóny. December nie je práve ideálny mesiac na výlety po severe Európy. Po príchode do Amsterdamu sme mali ďalší problém. Nájsť voľné parkovacie miesto. Do parkovacieho domu, ktorý sme mali vyhliadnutý, sme sa nezmestili a ani na ulici nebolo jednoduché nájsť miesto, kde sa s veľkým Transporterom vopcháme. Po polhodine okružnej jazdy po meste sa nám to však predsa len podarilo.

Amsterdam, mesto kanálov a bicyklov

Amsterdamské kanály

Opäť všetci pokope

Počasie nám stále moc neprialo. Ak aj prestalo pršať a začalo svietiť slnko, tak len preto, aby o 5 minút mohlo začať zase snežiť, prípadne padať krúpy. V podstate sa nám tam striedali všetky štyri ročné obdobia v pravidelných intervaloch. Ako úkryt pred dažďom sme využili Múzeum prostitúcie. Za 10€ sa dozviete veľa zaujímavých, zábavných a aj šokujúcich faktov zo života prostitútok. Jednou z atrakcií Amsterdamu je aj slávny Red Light District. Vo výkladoch sa pretŕčajú a klopkajú na sklo dámy všetkých národností a tvarov a každý, kto má záujem, si tu príde na svoje. Ešte typickejším znakom sú miestne coffee shopy, kde legálne zoženiete snáď všetky druhy marihuany a hašiša. Aj my sme vyskúšali populárne koláčiky, ale o tom sa netreba veľa rozpisovať 🙂

Kde inde nájdete Erotické múzeum, ak nie v Amsterdame

Pestrofarebný Amsterdam

Amsterdam

Kde nájsť miesto na peknú fotku?

Okrem počasia si treba dávať pozor aj na cyklistov, ktorých je tu mega veľa a jazdia ako blázni. Nie raz sa stalo, že sme pred nimi uskočili v poslednej chvíli. Na obed sme sa zastavili v známej palacinkárni, kde sme za 6 palaciniek nechali vyše 100€. Avšak boli fakt obrovské a chutné. Pre Amsterdam sú typické aj úzke vysoké domy, ktoré sa odrážajú na hladine kanálov. Jedno také miesto sa objavuje na takmer všetkých fotkách Amsterdamu a chceli sme si ho odfotiť aj my. Ako však v tak obrovskom meste a spleti kanálov nájsť pár budov len podľa obrázku z googlu? Stačí sa opýtať miestnych 🙂 Ochotne nám poradili a ukázali na mape kam ísť. Avšak miesto, ktoré sme hľadali, bolo na opačnom konci. Odniesol si to chudák Juro, ktorý s narazeným členkom za nami ledva kráčal. Večer sme sa ešte chceli previesť loďou, no nakoniec sme sa aj kvôli začínajúcemu sneženiu vybrali radšej domov. Aj tak sme si zase postáli v kolónach.

Typické štíhle a vysoké domy

Po zotmení

Čarovný Amsterdam

Jedna nehoda za druhou

Na druhý deň sme okrem Ujčovho zápasu neplánovali nič, tak sme si mohli dať šlofíka až do 10. Kukli sme si jednu výhliadkovú vežu a dali si punč na vianočných trhoch. Cestou na byt chcel Ujčo porozprávať historku ako sa naháňali s kamošom na aute a ako ho v jednej zákrute obehol, ale ani sa nestačil nadýchnuť, zrazu dostal šmyk a okúsil pevnosť zvodidiel. Našťastie si to odniesol len nárazník a oškretý lak na aute. A aby toho nebolo málo, tak cestou na zápas zrazili s Filipom aj srnku. No prežila aj ona, aj auto 😀 Večer sme prišli na štadión aj my a všetci pekne v Ujčovom drese. Toľko fanúšikov na zápase asi ešte nikdy nemal 🙂 Dlho to vyzeralo na bezgólovú remízu, no 2 minúty pred koncom sa dostal k puku Ujčo a jediným gólom rozhodol derby. Vidno, že sa mu Mixo pre šťastie dotkol hokejky, lebo taký šmotlavý gól vie dať iba on.

Výhliadková veža Möhnesee-Turm

Výhľad na jazero Möhnesee

Vianočné trhy v nemeckom Soest

Typické nemecké domy

Fanklub

Čarovný hrad Eltz

Posledný deň potreboval ísť Ujčo na súd do Koblenzu a pár kilometrov vedľa sa nachádza jeden z najkrajších hradov na svete, hrad Eltz. Počasie zrána vyzeralo byť fajn, no kým sme po dvoch hodinách došli k hradu, opäť lialo ako z krhly. Z parkoviska sa dá ísť buď kilometer pešo alebo shuttle busom, no tie cez zimu nejazdia. Pešo to bolo v takom lejaku ďaleko, takže zákaz – nezákaz, išli sme dole autom. Hneď nás nasledovali aj ďalšie dve autá, ktoré tam čakali. Zasnežený hrad by vyzeral úžasne, no aj v hmle mal svoje čaro.

Jeden z najkrajších a najlepšie zachovaných hradov

Stredoveký hrad Eltz

Hradný pán

Právom je to jeden z najkrajších hradov na svete

Zrušený let

Cestou na súd nám prišla sms-ka od Eurowings. No tento raz to nebola informácia o meškaní letu, ale rovno o jeho zrušení. A dôvod? Žiadny. Tak sme všetci začali googliť ako o dušu a hľadať na nete info, prečo sa let zrušil, ako ďalej postupovať a hlavne, ako sa dostať domov. Dovolať sa do EW bolo nemožné. Jednak sa na spojenie čakalo niekoľko desiatok minút a za každú minútu si účtovali najprv 20 centov, potom už 60. Prebookovanie letu cez ich aplikáciu taktiež nefungovalo. Podarilo sa nám to spraviť až po vyše dvoch hodinách. Lenže čo teraz? Kto nám preplatí ubytko a ďalšie náklady? Našťastie máme cestovné poistenie a na infolinke nám povedali, že v prípade zrušenia letu máme nárok na 200€ kompenzáciu. Tak sme si teda v Dortmunde bookli ubytko pre troch. Lenže na čo pôjde Ujčo domov večer, keď môže ísť až ráno a môžeme tak kuknúť vianočné trhy aj v Dortmunde? Tak sme ubytko prebookovali pre 4 osoby. Hotel vyzeral fakt luxusne. Veď keď to preplatí poisťovňa, tak nebudeme spať v obyčajnom hosteli 🙂 Večer sme si na trhoch dali pár punčov, pozreli mesto a išli spať.

Vianočný stromček v Dortmunde

Odletíme?

Na druhý deň sme dúfali, že už konečne odletíme domov a znova nám nezrušia let. Aj predpoveď počasia nám už bola viac naklonená. Letisko v Dortmunde je fakt maličké, kde za deň vypravia pár letov, no aj tak všetky odlety meškali. Ale aspoň, že sa nerušili. Odletieť sa nám nakoniec podarilo. Na parkovisko do Viedne sme prišli o hodinu neskôr ako sme mali zaplatené a museli sme doplácať ďalších 10€. Ale však ten rozdiel hádam poisťovňa preplatí tiež.

Na naše prekvapenie však Mixovi po pár dňoch z poistky poslali namiesto 200€ iba 50€ a chalanom pre istotu nič. Odozva z EW tiež nula bodov, takže počiatočné nadšenie z predĺženia dovolenky zadarmo opadlo. Do poisťovne sme však poslali sťažnosť a rovnako aj do EW, tak snáď to nakoniec dopadne dobre. Držte palce.

Aj napriek problémom s odletom to bol super víkend. Amsterdam má svoju atmosféru a hlavne na jar alebo na jeseň to tam musí byť mega. Hokej sa nemohol skončiť lepšie ako Ujčovým víťazným gólom. A vidieť jeden z najkrajších hradov bol tiež náš sen. Naviac máme aj skúsenosť so zrušeným letom. Jednoducho, nikdy sa nenudíme 🙂

Aktualizované:

Z Eurowings sa po pár týždňoch ozvali a poslali nám každému kompenzáciu po 250€ za zrušený let a preplatili aj stravu a ubytovanie a ČSOB nakoniec tiež doplatila rozdiel, ale až po podaní sťažnosti na Národnú banku Slovenska! 😀 Suma sumárum, nielen že sa nám vrátili výdavky za jednu noc navyše a v podstate aj za celý výlet, ale ešte sme na tom aj niečo zarobili 😀