Nádherná krajina, úžasné prírodné scenérie, svetovo preslávené fjordy, dlhé letné dni a noci strávené v stane. Aj to sú dôvody, prečo sme sa toto leto vybrali na dvojtýždňový trip po Nórsku. Síce je to drahá krajina, ale aj tu sa dá zažiť dovolenka, ktorá bude stáť menej ako dva týždne v Chorvátsku a to bez nejakého obmedzovania.

Ovce sú v Nórsku úplne všade

Pohodlnú leteckú dopravu sme tentokrát vymenili za 9-miestnu dodávku. Hlavne z dôvodu, že sme chceli byť flexibilní a vidieť čo najviac za čo najmenej peňazí. Dodávka nám zároveň dovoľovala si so sebou zobrať aj stany, spacáky, nejaké jedlo a alkohol a ďalšie veci potrebné na prežitie.

Po prečítaní niekoľkých cestovateľských sprievodcov a blogov sme sa rozhodli pre okružnú jazdu po južnej časti Nórska. Zvolili sme si pár hlavných bodov, ktoré chceme určite navštíviť a zvyšok sme nechali na náhodu. Aj tak sa vždy po ceste vyskytne nejaká neplánovaná zachádzka a tak nemá zmysel si plánovať všetko do detailu.

Pred odjazdom je však dobré si zistiť aspoň základné info ohľadom dopravy. Napr. veľa ciest je v Nórsku spoplatnených a najjednoduchším riešením je zaregistrovať si špz-ku auta a kreditku na stránke autopass.no a systém sa už automaticky o všetko postará. Treba si strážiť aj maximálnu povolenú rýchlosť, pretože jej prekročenie len o 10 km/h vás bude stáť 1000 eur a pri 30 km/h hrozí dokonca 30 dní basy.

Nekonečná 28-hod cesta

Z domu sme vyrazili v piatok o 6 večer. Do Nórska sa dá dostať dvoma spôsobmi – trajektom z dánskeho Hirtshals do nórskeho Kristiansand alebo mostami cez Dánsko a Švédsko. Prvá možnosť je rýchlejšia, druhá lacnejšia. My sme si zvolili druhú variantu, lebo sme nevedeli, či budeme trajekt stíhať alebo naopak, či naň nebudeme zbytočne dlho čakať v prístave. Cesta nám trvala nekonečných 28 hodín, ale vrátane krátkej zastávky v dánskej Kodani či večernej grilovačky pri švédskom pobreží.

Najkrajšia časť Kodane, prístav Nyhavn

Prvou nórskou zastávkou bol najväčší drevený kostol v krajine Heddal Stavkyrkje, postavený už v 13. storočí. V jeho okolí bolo cítiť príjemnú vôňu dreva a pri západe slnka vyzeral naozaj magicky. Len pre zaujímavosť, slnko tu zapadalo až pred polnocou 😀

Drevený kostol Heddal počas západu slnka

Balvan zaseknutý kilometer nad zemou

Hneď na druhý deň ráno sme sa vydali na jedno z top miest nášho tripu, na Kjerag. Tam sa nachádza ten slávny balvan zaseknutý medzi dvoma skalami – Kjeragbolten. Z parkoviska tam vedie síce krátka, iba 5 km dlhá túra, no je o to náročnejšia. Hlavne strmý stupák na začiatku dá riadne zabrať a sem tam si treba pomôcť aj reťazami. Ale zase tie výhľady… tie stoja za tú námahu. 

Parkovisko pod Kjeragom

Ešte nás čaká dlhá cesta

Túra náročná, ale výhľady ohromujúce

Chatka prvej pomoci

Cestou na Kjerag

Kameň visí vo výške takmer kilometer nad zemou. Prístup naň vyzerá na prvý pohľad nebezpečne, ale pokiaľ nie je mokro, nie je dôvod sa báť. Zvládol to aj Mates a ten má teda poriadny strach z výšok 😀

Lysefjord

„Najprv sa pozriem, ako je to vysoko“

„Dal som to!“

Dych vyrážajúci útes

Z Kjeragu sme sa úzkymi kľukatými serpentínami dostali do dediny Lysebotn, kde sme sa na noc utáborili v miestnom kempe s výhľadom na Lysefjord. Ráno nás čakala cesta na jedno z najpopulárnejších miest v Nórsku, útes Preikestolen. Výstup hore trvá okolo 2 hodín a nie je až taký náročný ako na Kjerag, o čom svedčí aj enormné množstvo turistov od malých detí až po seniorov. Niekedy sme stáli v rade ako pri výpredajoch v supermarkete. Túra začína prudkým stúpaním do kopca po veľkých kameňoch, pokračuje drevenými lávkami a úzkymi cestičkami až na skalnú plošinu s rozmermi 25 x 25 m. Sadnúť si na okraj tohto 604 m vysokého útesu bol celkom adrenalín, ale bez toho by to nešlo 🙂 Oplatí sa vystúpať aj na priľahlý kopec, odkiaľ je parádny výhľad na „Kazatelňu“ a fjord Lysefjord.

Hore si to treba vyšlapať

Po 2 hodinách konečne v cieli

Výhľad z Preikestolenu na Lysefjord

Jednoducho wau..

Oplatí sa vyliezť aj hore na kopec

Večer sme sa presunuli bližšie k Stavangeru a našli sme si super miesto na kempovanie pri jazere Tengesdalsvatnet. S partičkou Nemcov sme si večer zahrali ich populárnu hru Flunkyball a v noci sme sa ja s Ujčom vybrali pozrieť do lesa, čo bol jeden z najbláznivejších zážitkov. Našťastie sme aj opití a v úplnej tme dokázali nájsť cestu späť do stanu ešte predtým, ako sa rozpršalo 😀

Kemping pri jazere

Takýto výhľad zo stanu by sme brali každé ráno

Ráno nás zobudila sms-ka od kamoša Paiša, že práve pristáva v Stavangeri. Pridal sa k nám na trip na základe nášho „inzerátu“ a určite neľutoval.

Ak vás zaujíma, čo sme podnikli ďalej, nenechajte si ujsť ďalšie pokračovanie z nášho nórskeho dobrodružstva.