Z Monument Valley sme sa vrátili naspäť do kempu Lake Powell a pri grilovaných klobásach a pivečkách sme naplánovali cestu na ďalší deň. Ráno sme to mali namierené na asi najznámejšie miesto v Severnej Amerike a vytúžený cieľ takmer všetkých turistov – Grand Canyon. Nemohol samozrejme chýbať ani na našom zozname. Vybrali sme si jeho turisticky obľúbenejšiu a atraktívnejšiu južnú stranu (South Rim).
Prvým výhľadom po vstupe do parku bol Desert View Point, kde sa nachádza strážna veža a je z nej skvelý výhľad na kaňon. Dokonca sa dá vidieť aj rieka Colorado, ktorá má na svedomí vyhĺbenie celého kaňona. Ďalej sme pokračovali po ceste Desert View Drive smerom k návštevníckemu centru. Cestou sme zastavovali pri rôznych výhliadkach a každá ponúkala iný pohľad toto prírodné veľdielo.
Vo Visitor Centre sme si pozreli krátku prezentáciu o vzniku Grand Canyona, nakúpili suveníry a išli sme sa ubytovať do kempu Mather Campgorund. Bol to jediný kemp, ktorý sme mali rezervovaný dopredu. Auto sme nechali na parkovisku a išli sme si obzrieť naše kempovacie miesto. Pre auto sme potom poslali Mixa, ktorý skoro odtrhol olejovú vaňu 😀 Hlavne, že „Jazda“ od Kaliho mu hrala v rádiu na plné gule. Ale na jeho obranu treba povedať, že ten veľký kameň nebol z cesty až taký viditeľný a navyše Mixo je krátkozraký (alebo ďalekozraký?) a nemal pri sebe okuliare 🙂
Po postavení stanu sme sa vybrali shuttle busmi na Hermit Road pozrieť si aj ďalšie výhliadky. Väčšinou sme vystúpili na jednej, prešli sa pešo k druhej, nastúpili na bus na ďalšiu a tak dokola. Kaňon je pri pohľade z výšky naozaj obrovský (pre info, je dlhý 446 km a široký 29 km) a výhľady naň boli ohromujúce z každého uhla. Jediný, ktorý si to moc neužíval, bol Juro, lebo ho nebavilo stáť na každom kroku a vkuse niečo fotiť 🙂
V noci hlásili teploty pod bodom mrazu, tak sme pred spaním na seba naobliekali doslova všetky kusy oblečenia a ktoré sa na nás už nezmestili, sme si dali pod spacáky. Aj napriek tomu bola neskutočná zima. Juro dokonca aj prechladol a v noci chodil každú chvíľu na záchod. Bola to suverénne najdlhšia a najhoršia noc v Amerike. Ráno sa Mates s Jurom zobudili už o 6 a radšej sa presunuli do auta, kde si mohli aspoň zakúriť. Spolu s Mixom sa potom vybrali na východ slnka na výhliadku Mather Point, no jedine on vystúpil z auta a išiel sa pozrieť. Aj keď poriadne netušil kam má ísť, nakoniec trafil a ostatní si tak mohli pozrieť východ slnka aspoň na jeho fotkách.
Keď sme sa vrátili naspäť do kempu, bol hore už aj Ujčo s Claudiou, zbalili sme stan, dali sa trochu dokopy a vybrali sa ešte na prechádzku po kaňone. No po premrznutej noci už nikto nemal na nejaký Grand Canyon náladu a tak sme sa radšej vybrali opäť na cestu. Aj tak sme mali pred sebou najdlhšiu trasu. Takmer 600 km do národného parku Joshua Tree.
Časť tejto sme prešli aj po legendárnej ceste Route 66, matke všetkých ciest. Cestou sme sa zastavili aj v mestečku Oatman, o ktorom sme si mylne mysleli, že to bude skutočné mesto duchov, no bolo plné turistov a hlavne somárov. Áno, myslíme skutočné somáre 🙂 Je to však typické westernové mesto s budovami ako z čias divokého západu.
Okolo 7 sme konečne dorazili do národného parku Joshua Tree. V prvom rade sme si chceli poriešiť nejaké spanie na večer, no všetky kempy boli beznádejne obsadené. Spravili sme si aspoň krátku prechádzku po parku a pozreli si typické stromy Joshua Tree, ktoré rastú len v púšti Mojave a po ktorých je pomenovaný aj samotný park.
Ako sme tak sedeli v aute, všade už bola tma, rozhodli sme, že najlepšie urobíme, ak sa vyberieme rovno do San Diega. Sú to len necelé tri hodiny a večer sú aj prázdnejšie cesty. V San Diegu sme zostali 3 dni, ale o tom zas nabudúce 🙂
Ak by sme mali zhodnotiť Grand Canyon z nášho pohľadu, je to naozaj grandiózne miesto, no aj tak si myslíme, že trochu preceňované. Z výšky si ho neužijete až tak, ako keby ste sa vybrali dole. Až tam si človek uvedomí, aký obrovský kaňon v skutočnosti je. V ďalšom tripe si vieme predstaviť, že ho kľudne vynecháme. Alebo, keď tak si naplánovať túru aj dole do kaňona. A aký je váš názor? Boli ste tam alebo to máte v pláne?
Žiadne komentáre