Zo Zionu sme odchádzali už poobede, aby sme stihli západ slnka na najznámejšej podkove na svete, Horseshoe Bend. Cestou sme sa ešte zastavili v kempe Lake Powell v mestečku Page, či nemajú niečo voľné. Našťastie miesta mali dosť a keď sme našli to naše, hneď sme vedeli, že ostaneme aj ďalšiu noc. Kempovacie miesta mali pieskový základ (konečne žiadne kamene), lavičky a gril. Boli síce tesne jedno vedľa druhého, takže o súkromí nemohla byť veľmi reč, ale najväčší hluk aj tak vždy robíme my, takže nám to nejako zvlášť nevadilo. Po rozložení stanu sme sa už ponáhľali na spomínaný západ slnka.

Západ slnka na Horseshoe Bend

Po odparkovaní auta na parkovisku sme sa všetci rozbehli, aby sme si chytili čo možno najlepšie miesto. Prvá vec, čo nás mierne zarazila bolo, že podkova sa nachádza len zhruba 10 min. chôdze od parkoviska (také typické americké). Druhé prekvapenie bolo, keď sme videli to množstvo ľudí, ktoré sa tam nachádza. Vedeli sme, že tam nebudeme sami, ale až takýto nátresk sme veru nečakali. A okrem milióna ľudí tam lietalo ďalší milión otravných malých mušiek. Niektorí z nás si našli miesto hneď na okraji skaly s najlepším výhľadom, tí čo sa boja výšok to pozorovali z bezpečnejšej vzdialenosti. Západ slnka bol ukážkový.

Západ slnka na Horseshoe Bend

Najznámejšia podkova

Západ slnka na Horseshoe Bend

Juro vychytal dobré miesto

Večer sme sa vrátili do kempu, dali si konečne poriadnu sprchu, nabili foťáky a mobily a spravili si grilovačku. Taký super pohodový večer 🙂 Ráno sme sa opäť vrátili k Horseshoe Bend a pozreli sme si aj východ slnka. Ale ten už nebol taký „wau“ ako západ.

Východ slnka na Horseshoe Bend

Ráno pri Horseshoe Bend

Očarujúca hra svetla v Antelope Canyon

O 11 doobeda nás čakala návšteva miesta, na ktoré sme sa tešili asi najviac z celého tripu – Antelope Canyon. Kaňony sú dva, Dolný a Horný. My sme si vybrali Dolný, ktorý je lacnejší, dlhší, vraj krajší a chodí tam menej ľudí, no na rozdiel od Horného je potrebné zdolať aj niekoľko rebríkov. Kaňony sa nachádzajú v indiánskej rezervácii a miestni indiáni tu aj robia sprievodcov. Na vstup tu teda neplatí Annual Pass a lístky je potrebné si kúpiť na mieste. My sme ich mali rezervované už mesiac dopredu. S nimi sme potom išli do haly, kde nás rozhadzovali medzi jednotlivých sprievodcov. Tí aj ochotne všetkým nastavovali foťáky, aby si každý mohol spraviť pekné fotky.

Tu sa kupujú lístky

Takto vyzerá Antelope Canyon zhora

Náš sprievodca sa volal Ro a ako sa ukázalo neskôr, bol to asi ten najlepší akého sme mohli dostať. Cestou nám porozprával o histórií kaňonu, veľakrát nám spravil fotky a bolo mu jedno, či fotí iPhonom alebo zrkadlovkou, vedel nastaviť a ovládať všetko 😀 A na rozdiel od sprievodcu skupiny, ktorá bola za nami, sa s nami vôbec nenáhlil, takže sme mali dostatok času nielen na fotky, ale aj na samotnú prehliadku. Po východe z kaňonu nám ešte hore ukázal aj skamenelé stopy dinosaurov a spravil si s nami spoločnú fotku. Za jeho super prístup sme mu na konci dali aj malý tringelt. Ale stačilo slov, vychutnajte si aj vy krásu, ktorú Antelope Canyon ponúka:

Miesto hýriace farbami

Lower Antelope Canyon

Kde bolo, tam bolo, kde sa voda sypala a piesok sa lial

Očarujúca hra svetla v Antelope Canyon

Čo sa skrýva za ďalším rohom?

Drž tú skalu poriadne nech nespadne

Čarovné miesto

Jeden fotí, druhý sa zabáva

Kto vidí v skale ženu?

Indián Ro, najlepší sprievodca

Viac fotiek z Antelope Canyon-u nájdete v galérií.

Údolie monumentov

Po skončení prehliadky sme si dali obed a hneď po ňom sme sa vybrali na ďalšie monumentálne miesto – Monument Valley, symbol amerického Západu. Aj toto je indiánska rezervácia, takže ani tu neplatí Annual Pass. My sme však mali šťastie, pretože tri autá pred nami sa zatvorila pokladňa a mohli sme tak vôjsť bez platenia. Návštevnícke centrum stojí rovno oproti najznámejším monumentov a pekné fotky sa tak dajú spraviť hneď odtiaľ.

Najznámejšie monumenty sa dajú odfotiť aj z Visitor centra

Skutočný divoký západ, alebo skôr divokú cestu, zažijete jazdou po Valley road, čo je rozbitá prašná cesta pomedzi monumenty. Odporúča sa po nej jazdiť s autom s vyvýšeným podvozkom, čo to naše moc nespĺňalo, ale iné sme nemali 😀 Vystúpiť z auta s cieľom spraviť fotku nebol dobrý nápad, lebo prach sa víril úplne všade. Chudáci ľudia, ktorí si zaplatili prehliadku na korbe pick-upu. Na výhliadke John Ford Point je možné si za 5$ spraviť fotku na koni s výhľadom na údolie. Keď sme tam prišli, indián s koňom bol práve na odchode, no keď zacítil peniaze, hneď sa otočil. Kôň, ktorého volali Spirit, sa počas celej doby ani nepohol. Keď sme sa potom nad tým zamysleli, že toto musí robiť celý deň s x ľuďmi, aj počas najväčších horúčav, bolo nám ho aj celkom ľúto a aj sme ľutovali, že sme si za to platili. Nabudúce mu radšej donesieme niečo pod zub.

Vystúpiš z auta, sprvíš fotku a vrátiš sa celý zaprášený

Symbol divokého západu

Winnetou

Spirit

Tento deň patril k tým najlepším, čo sme v Amerike zažili. Od grilovačiek v kempe, cez úžasné západy a východy slnka, návštevu ikonického Monument Valley až po to najviac TOP miesto – Antelope Canyon. Ďalší deň sme mali na programe asi najznámejšie miesto Ameriky, Grand Canyon. Podarí sa mu tiež zabodovať?