Peru, krajina ležiaca na juhoamerickom kontinente, je neuveriteľne rozmanitá. Nachádzajú sa tam vysoké vrcholy Ánd, Amazonský dažďový prales, pláže na pobreží Tichého oceánu, pieskové duny či najvyššie položené splavné jazero na svete Titicaca. Je srdcom starobylej ríše Inkov, ktorých potomkovia tam žijú dodnes. Skvelé jedlo a večne usmiati milí ľudia robia z tejto krajiny jednu z najlepších svetových destinácii.

Vitajte v Peru

Cusco a okolie

Cusco, nádherné bývalé hlavné mesto Inskej ríše, patrí medzi to najkrajšie, čo sa v Peru dá vidieť. Stojí na základoch, ktoré vybudovali ešte Inkovia a v jeho okolí je možné vidieť viaceré historické pamiatky z tejto doby. Toto mesto doslova dýcha históriou a nie nadarmo je zaradené aj do zoznamu UNESCO. Najkrajšou časťou mesta je hlavné námestie Plaza de Armas.

Okrem katedrály či kostola sa tu nachádzajú rôzne kaviarne a reštaurácie s balkónmi, kde si okrem dobrého jedla vychutnáte aj krásny výhľad na námestie. Nachádza sa vo výške 3 400 metrov,  preto vás tu môže postihnúť výšková choroba. Nám sa tiež zo začiatku točila hlava a zadýchali sme sa aj pri normálnej chôdzi, ale po pár dňoch už bolo všetko v poriadku. Na výškovú chorobu vraj zaberá koka. Ale nie v bielej práškovej forme, ale skôr ako čaj alebo samotné listy 🙂

Cusco je známe aj ako východiskový bod pri ceste na Machu Picchu. Okrem toho, jeho okolie ponúka veľa ďalších dôvodov, prečo sa v ňom oplatí zostať aj niekoľko dní. Za návšetvu rozhodne stojí Posvätné údolie Inkov, kruhové terasy v Moray, pevnosť posledného inkského odporu Ollantaytambo, soľné bane v Maras, známe Dúhové hory či jeden z najhlbších kaňonov na svete – kaňon Colca.

Machu Picchu

Machu Picchu patrí medzi najnavštevovanejšie miesta v Južnej Amerike a pre väčšinu ľudí je to hlavný dôvod návštevy Peru. Toto stratené mesto Inkov bolo objavené až v roku 1911. Takmer 400 rokov bolo veľmi dobre ukryté v neprístupnom teréne vo výške 2 430 metrov. V roku 2007 bolo Machu Picchu zaradené na zoznam novodobých divov sveta a samozrejme sa nachádza aj na zozname UNESCO. Dodnes presne nevieme, prečo ho Inkovia postavili a na čo presne slúžilo. Niektoré teórie tvrdia, že bolo postavené ako veľké mauzóleum pre Inku Pachacúteca. Ďalšie, že to bolo administratívne a poľnohospodárske centrum ríše. K najvýznamnejším stavbám patria Chrám slnka, Chrám kondora alebo slnečné hodiny Intihuatana.

Ako sa dostať na Machu Picchu?

Na Machu Picchu sa dá dostať viacerými spôsobmi. Najprv sa treba dostať do Cusca a odtiaľ do dediny Aguas Calientes. Prvou a najdrahšou alternatívou je 4-dňový trek Inca trail, najrýchlejší spôsob je vlak z Cusca a najlacnejšie vychádza odvoz colectivom (malá dodávka) k Hidroelectrice a odtiaľ peši 11 km popri železnici do Aguas Calientes. Odtiaľ je to na Machu Picchu už len 20 minút busom alebo hodinu a pol peši po strmých schodoch.

Machu Picchu je otvorené celoročne a počet turistov je obmedzený na 5 000 denne. Lístky sa dajú kúpiť na viaceré okruhy, prípadne aj s výstupom na okolité hory. Odporúčame prísť hneď skoro ráno a na celý areál postačujú 3-4 hodiny. Za poplatok je možné najať si sprievodcu, vďaka ktorému sa o mieste dozviete veľa zaujímavých informácii.

Dúhové hory

Vo výške 5 200 metrov nad morom sa nachádzajú známe Dúhové hory, nazývané aj Vinicunca. Miestni ich nazývajú Montaña de Siete Colores alebo Hora siedmych farieb. Za svoje farby vďačí rôznym minerálom ako horčík, meď, železo či kremík. Do roku 2013 ležali ukryté pod vrstvou snehu, avšak vďaka globálnemu otepľovaniu sa sneh začal roztápať a okamžite sa z toho stala vyhľadávaná turistická atrakcia.

Ideálnym štartovacím bodom je mesto Cusco, z ktorého vyrážajú prvé minibusy s turistami už okolo 4 hodiny ráno. Vďaka aklimatizácii v Cusco nebola pre nás vysoká nadmorská výška problém. Výstup trvá približne dve hodiny. Zo začiatku sa ide mierne do kopca, potom nasleduje dlhá rovinka s krásnymi výhľadmi a posledná polhodina sa šľape do kopca. Cestu si viete skrátiť aj jazdou na koni, avšak len tú časť, kde sa ide po rovine. Na vrchole sa pripravte na veľký dav ľudí a tiež na to, že všetky tie krásne farby vyniknú naviac vtedy, keď svieti slnko.

Ako sa hovorí, niekedy je samotná cesta cieľ a v tomto prípade to platí na 100 %. Počas túry sa budete kochať výhľadmi na ľadovce na jednej strane, farebnými horami na druhej alebo stádami pasúcich sa lám.

Terasy a ich využitie

Pohorie Ánd nie je práve najideálnejšie miesto na poľnohospodárstvo. Inkovia si s tým však dokázali poradiť. Vďaka systému terás dokázali pestovať plodiny aj v nadmorskej výške viac ako 4 000 metrov. Okrem pestovania slúžili niektoré terasy aj ako opora pre stavby nad nimi a chránili pôdu pred eróziou.

Jedny z najzaujímavejších terás sa nachádzajú v mestečku Moray. Bolo to obrovské vedecké laboratórium, ktoré Inkovia používali na šľachtenie a adaptáciu rastlín na chladnejšie podnebie. Pri výške 120 m môže byť rozdiel medzi spodnou a vrchnou terasou aj okolo 10 stupňov. Keď teda priniesli plodiny z teplejších oblastí, začali ich pestovať dole a postupom času ich presúvali vyššie a vyššie. Aj vďaka takýmto terasám sa v Peru doteraz pestuje niekoľko tisíc druhov zemiakov, kukurica či quinoa.

Ďalšie známe terasy sa nachádzajú v Posvätnom údolí v mestečkách Chincero alebo Pisaq, ktoré slúžili na pestovanie alebo v Ollaytaytambo, kde mali okrasnú funkciu.

Soľné bane Maras

Soľné bane Maras tvorí viac ako 4 000 bazénov so slanou vodou. Voda steká zvnútra hory a systém kanálov ju distribuuje do jednotlivých bazénov. Keď sa bazén naplní do výšky približne 5 cm, otvor sa zapchá a voda sa nechá niekoľko dní odparovať. Soľ sa následne zbiera tradičnou metódou s pomocou lopát a drevených hrablí. Za mesiac dokážu z jedného bazéna získať 150 kíl soli a za rok vyťažia v týchto baniach viac ako 4 000 ton.

Pracuje tu okolo 600 rodín, ktoré zarobia viac peňazí vďaka cestovnému ruchu ako samotným predajom soli. Je to jednoduchá matematika. Vstup stojí 10 soles (cca 2,5 eur) a niektoré dni ich navštívi okolo 1000 turistov. Soľ sa však ťaží len počas obdobia sucha od apríla do októbra.

Vikune, lamy a alpaky

Každý, kto navštívi Peru, sa skôr či neskôr stretne s lamou, alpakou či vikuňou. Rozoznať ich nie je až také ťažké. Lamy sú väčšie, majú dlhý krk a dlhé špicaté uši. Alpaky sú menšie a majú jemnejšiu srsť. Obe často stretnete aj v meste spoločne so ženami v tradičných krojoch a za malý poplatok sa s nimi môžete odfotiť. Snažte sa ich nerozčúliť, inak vás opľujú 🙂

Lamy v minulosti používali Inkovia hlavne na transport vecí a alpaky sa zase chovajú na mäso a kvôli vlne. Výrobky z vlny sú veľmi kvalitné a jemné na dotyk. Typickým výrobkom je juhoamerické pončo.

Vikuňa je národným zvieraťom Peru. Je dokonca vyobrazená aj v erbe Peru. Žijú v národnom parku a nie sú domestifikované tak, ako lamy alebo alpaky. Ich jemná vlna je extrémne drahá. Výrobky z nej môžu stáť aj tisíce eur. Preto sú terčom pytliakov, ktorí ich bezohľadne lovia a patria medzi ohrozené druhy. Aby to nebolo až také jednoduché, existuje aj štvrtý druh, guanaco. Podobne ako vikune, sú to tiež divoko žijúce zvieratá a rovnako tak sú chránené.

Majstri stavitelia

Okrem poľnohospodárstva vynikali Inkovia aj v ďalšej oblasti, v staviteľstve. Dodnes je záhadou ako dokázali postaviť také mesto ako Machu Picchu v tak neprístupnom teréne. Pozoruhodná je tiež ich kamenárska práca. Kamene dokázali opracovať tak precízne, že do seba zapadli aj bez použitia malty alebo cementu a nezmestí sa medzi ne ani list papiera. Touto technikou sa stavali najmä významné stavby ako paláce, chrámy či citadely. Niektoré skaly vážili aj 100 ton a na miesto boli prenesené z hôr, ktoré sú vzdialené aj niekoľko stoviek metrov. A to len použitím lán a drevených tyčí.

Peruánska kuchyňa

Peruánska kuchyňa patrí medzi najlepšie na svete. Je natoľko rozmanitá, že si v nej každý dokáže nájsť niečo, čo mu chutí. Najviac sa však zapáči milovníkom mäsa. Porcie sú tak obrovské, že niekedy si stačí objednať len jedno hlavné jedlo pre dvoch ľudí.

Národným jedlom je ceviche, jedlo z čerstvých rýb naložených v citrusovej šťave. Ďalšie populárne jedlo je lomo saltado, marinované kúsky steaku z alpaky s hranolčekmi, cibuľou, ryžou a zmesou byliniek. Zo žltých zemiakov sa robí causa, niečo ako nákyp s kuracím mäsom, avokádom, majonézou a limetkovou šťavou. Ak chcete niečo netypické, tak potom je tu cuy, grilované alebo pečené morské prasa. Podáva sa s hlavou alebo bez a chutí ako kura alebo zajac. Tradičným drinkom v Peru je pisco sour. Pozostáva z likéru pisco, čerstvej limetkovej šťavy, cukrového sirupu, vaječného bielka a angostury.

Peru ponúka veľa ďalších miest, ktoré sa oplatí zaradiť do itinerára. Hlavné mesto Lima plné dobrého jedla, biele mesto medzi sopkami Arequipa, Colca kaňon a pozorovanie kondorov, vládcov  juhoamerickej oblohy, ostrovy Islas Ballestas prezývané aj „Galapágy pre chudobých“, záhadné obrazce v Nazce, Amazonský dažďový prales s najväčšou biodiverzitou na svete a veľa veľa iných.

Ktoré z nich si pridáte do svojho itinerára?

Na záver niekoľko praktických rád:

❂ Obdobie sucha (zima) začína v apríli a končí v októbri, najviac turistov je v júli až auguste

❂ Ako platidlo sa používa miestna mena sol

❂ Najlepší kurz je pri výbere z bankomatu, niektoré si však účtujú poplatok

❂ Národným jazykom je španielčina a veľmi pomôže vedieť aspoň pár základných slovíčok a fráz

❂ Časový posun je -7 hodín

❂ Výlety po okolí sa oplatí rezervovať cez miestne cestovné kancelárie alebo priamo v hoteli. V cene je odvoz/dovoz z hotela, sprievodca, pri celodenných výletoch aj jedlo. Vstupy do pamiatok sa platia zvlášť priamo na mieste

❂ Jedlo na ulici stojí len pár centov a chutia super, napr. varená kukurica či sendvič s avokádom

❂ Dlhé vzdialenosti sa oplatí preletieť (napr. Lima -> Cusco trvá autobusom 24 hodín, lietadlom 2 hodiny)

❂ Nočné autobusy majú ležadlové sedačky, takže sa pohodlne vyspíte a ušetríte čas aj peniaze za ubytovanie