Dva stupne pod nulou. Takáto teplota mala dnes podľa predpovede byť v Národnom parku Sequoia. A tak sme si ráno na seba hodili o jednu vrstvu oblečenia viac a opäť sme vyrazili na cesty. Za každou zákrutou sa nám ukazoval krajší a krajší výhľad. Až sme nakoniec pri jednom takom zastavili a dali si raňajky. Po dvoch hodinách sme dorazili do Kings Canyon. Predpoveď neklamala, vonku bola naozaj riadna kosa. V návštevníckom centre sme sa dozvedeli, že cesta do Sequoia parku je kvôli poľadovici uzatvorená a že musíme použiť obchádzku. To by ale pre nás znamenalo ďalšie 3-4 hodiny navyše.

V Kings Canyon sa nachádza tretí najväčší strom na svete, tak si teda pozrieme aspoň ten. A ten úplne najväčší niekedy inokedy 🙂 Z návštevníckeho centra vedie na parkovisko mierne strmá cesta a smerom nadol nás celkom pekne šmýkalo. Snáď sa nám na letných gumách podarí dostať aj naspäť hore. Tým, že sme vyrazili ráno, sme tu opäť boli sami, nikde ani živej duše. Všade ticho, nádherná príroda, jednoducho balzam na dušu. Vraj tu ale celkom často bývajú medvede. No my sme na(ne)šťastie žiadneho nestretli.

 

 

 

Medzi obrami

Už na parkovisku sme boli ohromení veľkosťou sekvojí. Zdola ani poriadne nevidíš na ich vrchol. Dorastajú do výšky 50-85 m a ich priemer dosahuje 8-10 m. Pri prechádzke pomedzi ne sme sa cítili ako trpaslíci medzi obrami. Sú najstaršie žijúce organizmy na zemi a rozmnožujú sa len pri požiaroch. Sú to jednoducho superstromy.

 

 

 

 

Ak by vás zaujímalo ako to vyzerá vnútri sekvoje, môžete sa cez jednu z nich prejsť. Nachádza sa tu padnutý strom Fallen Monarch, ktorý bol ponechaný napospas prírode. Kedysi bol využívaný ako úkryt, hotel a dokonca aj ako stajne a dnes sa v ňom môžete voľne prechádzať, čo len umocňuje zážitok z ich ohromnej veľkosti.  Jedna vec je stáť vedľa sekvoje a pozerať na jej vrchol a druhá vstúpiť dovnútra a prechádzať sa v jej kolosálnom kmeni. Je to fakt zážitok.

 

 

 

Najznámejším stromom v Kings Canyon je General Grant. Meno dostal po americkom prezidentovi a je to tretí najväčší strom na svete (čo sa týka objemu dreva). V roku 1926 bol menovaný za oficiálny národný vianočný stromček. Svojim vekom patrí k tým mladším. Má „len“ okolo 1700 rokov a stále rastie. Možno sa za ďalších tisíc rokov prerastie na prvé miesto.

 

 

V Údolí smrti

Z Kings Canyon nás potom čakal jeden z dlhších presunov, 6-hodinová cesta do Death Valley. Museli sme totiž obísť celé pohorie Sierra Nevada. Cesta ale ubehla celkom rýchlo a tak sme do cieľa dorazili na čas. Pieskové duny Mesquite Flat Sand Dunes sú totiž najkrajšie práve počas západu (a východu) slnka. Výhľad na vyprahnutú púšť v kontraste s majestátnym pohorím v diaľke bol na nezaplatenie. Ráno sme ešte mrzli pri mínusových teplotách a večer sme sa už prechádzali po púšti v krátkom tričku.

 

 

V noci sme mali v pláne prvýkrát stanovať, tak sme dúfali, že si nejaké miesto niekde nájdeme. Po tme sa už ťažko niečo hľadá, tak sme nakoniec skončili v kempe Sunset campground. Lístok sme si kúpili v automate priamo na mieste. Síce ho nikto nekontroloval, ale zase 14 $ nie je taká strašná cena. Strašné bolo skôr samotné miesto na kempovanie. Zem taká tvrdá, že sme ani nedokázali zahlobiť kolíky do zeme. Našťastie máme všetci prečítanú príručku mladých svišťov a tak sme namiesto kolíkov použili kufre. Do každého rohu jeden a stan stál ako prikovaný. Pri partičke kariet sme dorazili fľašu Jamesona a … ale o tom zase nabudúce.

 

Viac fotiek opäť nájdeš v galérií.